Benchmarking je sústavný, systematický proces zameraný na porovnávanie vlastnej efektívnosti z hľadiska produktivity a kvality práce so špičkovými spoločnosťami a organizáciami. Celkovým cieľom je naučiť sa od ostatných postupy a metódy, alebo ich časti, ktoré sú kľúčové pre vyššiu efektívnosť, vyjadrenú všeobecným úspechom.
Prevaha slobodnej trhovej ekonomiky v porovnaní s plánovanou ekonomikou spočíva v skutočnosti iba v jedinej veci, a síce v tom, že zákazník si môže vždy volne vybrať medzi rôznymi dodávateľmi.
To je práve moment, ktorý musí náležite viesť k spracovaniu nového postoja a prístupu k zákazníkovi. O jeho priazeň totiž súťažíme s konkurentmi. Otvorená súťaž bude mať bezpochyby dopad i na zmenu vnútorných štruktúr firmy a jej kultúru. Táto bude musieť byť zákaznícky orientovaná, postavená na marketingových znalostiach. Práve toto interné prostredie, jeho jednotlivé úseky, ale aj firma ako celok sú predmetom benchmarkingového prieskumu.
Benchmarking a zmena firemnej kultúry
Aspekty rozvoja organizácie a dôsledky vplyvu benchmarkingu na jej správanie, možno zhrnúť do dvoch bodov:
- Benchmarking sústreďuje pozornosť a energiu na obsah práce a výkonnosť, čím podnecuje proces vstrebávania nových poznatkov.
- Tradičné programy rozvíjania umenia riadiť a inštruktážne programy možno prepojiť s obsahom práce.
Sociológovia identifikovali rôzne typy sociálne motivovaných systémov. Bolo vytvorených mnoho klasifikácií, ale v kontexte sa použiteľná ukazuje deľba na tri kategórie:
Mocenská orientácia
Prejavuje sa túžbou byť v strede diania, uplatňovať vplyv pomocou odmien a sankcií a ovládať okolité podmienky. Výskumy dokázali, že mocensky orientované riadenie sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje v monopolných spoločnostiach a veľkých spoločnostiach. To znamená, že organizácie, ktoré podporujú určitý typ jednania, majú tendenciu stimulovať jednotlivých členov k tomu, aby sa chovali mocensky orientovaným spôsobom. (Dávajú prednosť vlastnému postupu a úspechu svojho oddelenia pred úspechom celej firmy a organizácie.)
Vzťahová orientácia
Táto orientácia sa rozšírila iba v posledných desaťročiach, jej podnetom bolo najmä rozšírenie verejného sektoru. Túto orientáciu charakterizujú zainteresované osoby motivované prianím dobrých vzťahov s okolím, všeobecnej obľúbenosti a vyhovenie nesebeckým prianiam iných osôb.
Výkonnostná orientácia
Odráža sa v správaní, ktorého cieľom je:
- byť najlepší
- vykazovať výsledky
- dosiahnuť úspech prostredníctvom efektívnosti.
Dnes smeruje k výkonnostnej orientácii celý svet. Pretože mocensky orientované riadenie nemôže dlhodobo efektívne nahradiť riadenie orientované výkonnostne. Veľkým európskym spoločnostiam, ktoré sa snažili skôr než organicky rozvíjať sa štrukturálne, čím stratili prehľad o faktoroch vedúcich k trvalému úspechu, sa dlhodobo príliš dobre nedarí. Benchmarking je vynikajúcou metódou usmerňovania energie a intelektuálneho potenciálu k najpodstatnejšej záležitosti, k obsahu práce.
Benchmarking a zdokonaľovanie riadenia
Firemný manažment býva často ľahostajný voči zdokonaľovaniu riadenia, pričom túto záležitosť považuje za nutné zlo. Vedúci inštruktážnych oddelení často nemajú také postavenie, ktoré im zaistí, aby ich ľudia brali skutočne vážne, pričom často nepoznajú ani ciele a plány svojej spoločnosti. Výsledkom je, že zdokonaľovanie riadenia sa často uberá nesprávnym smerom.
Má to niekoľko príčin:
- Mnohé spoločnosti považujú zdokonaľovanie riadenia za vec poctivosti úmyslu, za niečo, čo je síce žiadúce, ale čo nemožno previesť na vyššie zisky- ide o nepodstatnú záležitosť.
- Výhody dané zdokonaľovaním riadenia sa zriedkakedy priamo prejavujú.
- Len málo spoločností pozná skutočnú hodnotu zdokonaľovania riadenia.
- Je zrejmá tendencia uplatňovať programy zdokonaľovania riadenia so sklonom zaoberať sa vedeckým poňatím správania, čo často odráža vzdelanie a snahy organizátorov. Tieto programy potom zriedka odrážajú skutočné potreby organizácie.
- Zdokonaľovanie riadenia vykazuje v mnohých prípadoch tendenciu vychádzať z potrieb jednotlivcov, nie celého manažmentu. Programy potom zahŕňajú prvky individuálnej psychológie bez základov firemných operácií.
Jednou z hlavných funkcií zdokonaľovania riadenia je uviesť do spojitosti ciele a stratégie organizácie. Mnohí síce o tom hovoria, ale len málokto robí niečo preto, aby sa to stalo skutočnosťou.
Preto je nevyhnutné, aby sa predišlo teoretizovaniu v oblasti zdokonaľovania riadenia a prešlo ku konkrétnym nástrojom tohoto zdokonalenia. Z týchto dôvodov je vo firmách definovaná vízia a poslanie, ktoré majú zamestnanci dobre poznať a postupne sa s nimi stotožňovať.V súlade s definovanými víziou a poslaním sa stáva benchmarking nástrojom stanovovania nižších konkrétnych cieľov.
Ide o konkrétne fungovanie modelov a systémov vo firmách, ktoré si v organizácií zvolia za svoje vzory, tak aby čo najefektívnejšie naplnili poslanie a víziu.
Je nevyhnutné vzdať sa názoru, že prvotnou funkciou zdokonaľovania riadenia je zdokonaľovanie jednotlivca, z čoho potom nepriamo vyplynie prospech pre spoločnosť. Prvotnou funkciou tu je však naopak zdokonalenie spoločnosti, pričom sa akoby mimochodom rozvíja i jednotlivec.
Podnikanie – riadenie – benchmarking
Jednou z predností benchmarkingu je, že orientuje energiu ľudí na záležitosti, ktoré majú pre rozvoj vlastnej firmy zásadný význam. I keď nemožno očakávať, že by sa všetci ľudia v organizácii chovali ako podnikatelia, táto orientácia predsa len zvyšuje pocit príslušnosti k danej firme. Správne uplatnená metóda benchmarkingu vedie k tomu, že si ľudia lepšie uvedomia produktivitu a kvalitu, čo sú dve mimoriadne dôležité zložky umenia podnikať.
Zdroje – Hodnota
Krátkodobé hľadisko – Dlhodobé hľadisko
Umenie riadiť – Stratégia
Vzťahy – Transakcie
Ľudia – Aktivita
Stabilita – Zmena
Pri otázke na rôznych ľudí, čo si predstavujú pod pojmom umenie podnikať, často tento pojem spájajú s drsnou praxou a so snahou získať maximálne výhody na úkor ostatných. Mnohí si vôbec neuvedomujú rozdiel medzi podnikateľskými transakciami a vzťahmi. Väčšina ľudí, niekedy predávala dom, bicykel, alebo automobil a cieľom týchto situácií bola maximalizácia krátkodobých ziskov.
Podnikateľské vzťahy predstavujú naopak trvalý proces, vyžadujú dve spokojné strany, ktoré si prajú dlhodobo spolupracovať. Podľa skúseností je opakovaná spolupráca jedným z najviac podceňovaných kritérií úspechu v podnikaní.
Zameranie pozornosti zamestancov na to, čo je významné pre krátkodobý aj strategický úspech firmy je vlastne podstatou tejto metódy. To zároveň podporuje silný zmysel umenia podnikať a orientáciu na výsledky, takže proces osvojovania si nových poznatkov prebieha v tých oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre firmu i zamestnancov. Nemožno ale spájať nádeje so sústavnými zmenami ako kľúčom k úspechu, ale mala by sa dosiahnuť optimálna rovnováha medzi stabilitou a zmenami. Pritom je potrebné byť skôr pripravený na zmenu. Práve metóda benchmarkingu presadzuje rovnováhu medzi stabilitou a inovačnými zmenami. Umožňuje študovať, ako ostatné organizácie, nie len z vlastnej brandže, dosiahli úspech vo svojich postupoch a funkciách. Tieto poznatky slúžia ako návod na to, čo je potrebné zmeniť, ale aj na to, čo by malo zostať nedotknuté.
Benchmarking identifikuje spracovateľské a ďalšie operácie v organizácii, ktoré potrebujú byť zdokonalené. Ďalším krokom je vyhľadať iné organizácie uskutočňujúce podobné operácie s mimoriadne dobrými výsledkami a podrobne preskúmať, ako to uskutočňujú. Potom môže byť zahájený proces zdokonaľovania, ktorý si stanovuje cieľ, posun orientácie organizácie, rozvíjanie pracovných zručností a kvalifikácie vedúcich pracovníkov i ostatných zamestnancov.
Benchmarking je sústavný, systematický proces zameraný na porovnávanie vlastnej efektívnosti z hľadiska produktivity a kvality práce so špičkovými spoločnosťami a organizáciami. Celkovým cieľom je naučiť sa od ostatných postupy a metódy, alebo ich časti, ktoré sú kľúčové pre vyššiu efektívnosť, vyjadrenú všeobecným úspechom.
Ing. Marian Hains